Tento článok som chcela napísať v deň Riškových prvých narodenín, no vďaka malej odmlke ho píšem trošku neskôr. Každopádne bude o tom, ako rýchlo ten rok ubehol, aké to bolo v nemocnici a prvé týždne doma.
Už viete,
Nikdy totiž nevieme, kedy tú pomoc budeme potrebovať my.
Tento rok sa to nejak nakopilo. Korona a s tým spojené problémy nenechajú nikoho z nás bez následkov. No sú tu takí, ktorí bojovali ešte skôr, ako sme čo i len tušili,
Dúfam, že tento článok bude mať viac čitateľov, ako mali tie predošlé. No dnes toto číslo nebude dôležité pre úspešnosť môjho blogu, skôr úspešnosť odporúčaní o karanténe.
V uplynulých dňoch ste možno aj vy o niečo častejšie online a asi aj budete počas ďalších dní či týždnov.
“You and me were meant to beee … “
Trošku náladičky na úvod a ideme na to.
Asi pred rokom sa na mojom Facebook-u objavil tento status: ‘Ono je to nejak tak. Človeku sa jedným nevinným rozhodnutím zrazu zmení celý život.
Tento článok som napísala ešte tri roky dozadu. Snáď dnes ale zlepší náladu či deň aj vám ?
Život prináša do našich dní rôzne veci. Mne sa pošťastilo zdieľať tri mesiace izbu s dvoma malými deťmi a aj keď to nebola práve prechádzka ružovou záhradou,
