Nikdy totiž nevieme, kedy tú pomoc budeme potrebovať my.
Tento rok sa to nejak nakopilo. Korona a s tým spojené problémy nenechajú nikoho z nás bez následkov. No sú tu takí, ktorí bojovali ešte skôr, ako sme čo i len tušili, že k nám mieri nejaký vírus.
Príležitosť prišla sama
Keby som nebola mama, asi si to tak neuvedomujem. Ale keď sa začali vynárať príbehy o Riškovi, Alexkovi, Alexejovi a Amélii, s údivom a slzami som čítala, pozerala, počúvala. Zrazu som tak veľmi chcela pomôcť. Zabojovať aspoň sčasti tak, ako veľmi bojujú tie deti a ich rodičia. A potom, zrazu 2: príležitosť na pomoc prišla sama od seba, bola veľmi jasná a jednoduchá, ale zároveň nezvyčajná.
Charity Run Weekend s Active Life
Podstatou bolo vlastne pre veľa z nás to, čo robíme stále. Beh. Aspoň štyri kilometre, virtuálne kdekoľvek na svete. “Podmienka” účasti bola registrácia za (minimálne) 10€. Ak by to bolo čo i len trošku možné, jeden beh by nebol virtuálny, ale stretli by sme sa na Hlavnej v Košiciach, kde by sme si pre tie detičky zabehli spolu. Nevadí. Pretože napriek tomu sa vyzbieralo viac ako 10-tisíc eur vďaka bežcom z 205 miest a obcí. Tieto peniažky budú všetky do posledného centu rozdelené štyrom deťom trpiacim ochorením SMA1.
Prečo o tom ale opäť píšem? Lebo mám zimomriavky z toho, že toto je realita, a nielen niečo, o čom čítame. Že sa nás to týka, lebo všetci chceme mať zdravé deti. A potom z toho, že sa vieme spojiť pre dobrú vec a doslova tým dať niekomu šancu na plnohodnotný život.
Aj teraz, keď to píšem, mám zimomriavky.
Pomáhajme si
Okrem toho, že som prispela svojou troškou, ma to celé úplne ovládlo. Tak veľmi som dúfala, že to dáme a deti budú mať šancu žiť “normálne”, že začnú odznova. A odznova som začala aj ja. Stal sa zázrak a ja som odvtedy bola už 8-krát behať. Neviem, či som toľko behov dala za posledné roky dokopy. A stále, keď sa rozbehnem, si spomeniem na to, prečo som vlastne začala. Tá motivácia zostala, lebo je to celé o tom istom: o pomáhaní. Začalo to deťmi, ktoré sú tie najdôležitejšie stvorenia na svete. A teraz pravidelnými behmi pomáham sebe, fyzicky, psychicky. Tým pomáham aj ostatným, keďže mám zväčša po behu lepšiu náladu a nemyslím na to, aké povinnosti ma ešte čakajú doma ?
Som vďačná za to, že existujú ľudia, ktorí veci poháňajú vpred, majú nápady a chcú priložiť ruku k dielu. A ani len netušia, čo všetko ešte popri tom “spôsobia”.
Detičky ešte čaká určite dlhá cesta. Dôležité je, že sme na tej ceste s nimi ?
Nech nás to inšpiruje aj do ďalších dní. Pomáhajme si, spojme sily a zostaňme počas Veľkej Noci doma ?
